• Profil školy

          • História školy

          • Do najstarších čias vzniku miestnej školy písomné pramene ani pamäť nesiahajú. O jej charaktere možno usudzovo zákona z roku 1868, ktorý priniesol radikálne zmeny v organizačnej i obsahovej stránke v základnom školstve, nachádzame charakteristiku školy, ktorá sa od tohto obdobia nazýva ľudovou školou. Stala sa povinnouať len na základe výskumov vývinu a charakteristiky základného školstva v danom období. Podľa školskéh pre deti vo veku 6 - 12 rokov. Predpokladá sa, že bola jednotriedna, teda obsah vzdelania tvorilo trívium – písanie, čítanie a základy počtov. Hlavným vyučovacím predmetom bolo náboženstvo, o čom svedčí i zachovanie názvu školy – rímsko-katolícka ľudová škola. Učiteľ musel vykonávať popri školskej práci i také služby ako sú zvonárstvo a kostolníctvo. Táto jeho funkcia pretrvala i do čias, z ktorých sa už zachovali záznamy. Ide konkrétne o funkciu organistu, ktorá automaticky učiteľovi pripadla pri jeho nástupe do školy.                                

            Vznik rímsko-katolíckej ľudovej školy v miestnej obci nie je známy, jej rok nie je nikde zaznamenaný. Podľa starých listín uchovaných v miestnej rímsko-katolíckej fare tu jestvovala ľudová škola už pred rokom 1782, a to údajne v dome č. 97, ktorý bol majetkom Ignáca Vanáka. Nie je známy ani rok, kedy sa škola presídlila na protiľahlú stranu, kde najskôr bývali učitelia. Na základe informácií  duchovných ústnym podaním je pravdepodobné, že byt organistu a správneho učiteľa, ako aj starú školu postavila v tom čase cirkevná obec v rokoch 1858 - 1860. Náklady na stavbu znášali obce Bohdanovce, Šelpice, a z časti aj Klčovany, nakoľko od roku 1897 chodili do tejto školy aj deti zo všetkých spomenutých obcí, až od roku 1907 len deti z Bohdanoviec.

            Do roku 1924 bola škola jednotriedna, v rokoch 1924 - 1932 bola dvojtriedna a od 1. septembra 1932 sa stala trojtriednou s dvoma učebňami. Podľa zistených údajov bol v škole zriadený školský archív. Po roku 1932 boli listiny roztratené, významné deje len povrchne zaznačené. V roku 1922 bola založená kronika Štefanom Holčekom, miestnym rodákom. Podľa údajov v tejto kronike, i keď bola škola v roku 1914 s dvoma triedami, vyučovalo sa len v jednej triede takmer 10 rokov pre zlé finančné pomery obce. Významným medzníkom života školy bol zákon z roku 1922, ktorým sa zrušili úľavy v školskej dochádzke a začala sa zavádzať povinná osemročná školská dochádzka. V miestnej škole sa realizovala až v rokoch 1928 - 1929.

            V  období rokov 1931 - 1932 sa začalo uvažovať o rozšírení školskej budovy o tretiu triedu. Aby sa získalo miesto, lebo počet školopovinných detí stúpal, vznikli snahy prijať najschopnejších žiakov do meštianskej školy v Trnave ( prijatých bolo 35 detí ). V školskom roku 1936/37 sa začalo s prístavbou tretej triedy. 28. októbra bola prístavba dokončená, uskutočnila sa jej posviacka a škola sa odovzdala svojmu účelu. Vyučovanie  v novej škole zahájili 3. novembra 1936.

            Škola bola oddávna centrom výchovy a vzdelávania, sústreďoval sa do nej i kultúrny život. Učitelia v snahe šíriť kultúru, vzdelanie a osvetu, usporadúvali prednášky, ľudovýchovné kurzy a venovali sa divadelnej činnosti. Prvé zmienky o divadelnej činnosti sa objavujú v roku 1925. Žiaci prvýkrát vystúpili s divadelným predstavením „Kríž pod lipami”. Zaujímavé sú informácie o dobročinných akciách, ktoré sa uskutočňovali v rámci školy. Pozoruhodná je správa o zriadení zimnej stravovacej akcie pre chudobné a podvýživou trpiace deti v roku 1934, ktorým sa poskytlo 2 dcl mlieka denne po dobu 25 dní. Vyučovanie narúšali i kruté zimy, kedy sa z dôvodu nedostatku kuriva a snehových závejov v čase najprudších zím nevyučovalo. K takýmto rokom patrili školské roky 1936/1937 a 1939/1940.

            Významným prínosom školy bola ľudovýchovná činnosť šírená učiteľmi. Spočívala v organizovaní verejných prednášok pre rodičov, ľudovýchovných kurzov a besiedok (prvýkrát už v roku 1925). V školskom roku 1939/1940 udržiaval vtedajší správca školy Jozef Galba učebné ľudovýchovné kurzy zo slovenských dejín dvakrát týždenne. Týmto spôsobom sa učitelia snažili zvýšiť nielen vedomostnú a kultúrnu úroveň detí, ale aj ich rodičov.

            V školskom roku 1941/1942 to boli zasa samaritánske kurzy, rady ovocinárom alebo prednášky o svetových objavoch a atómovej energii v 50-tych rokoch. V neskoršom období začali plniť túto funkciu rodičovské združenia, na ktorých učitelia prednášali o výchove dieťaťa v domácnosti, o pomoci a spolupráci v škole a iných aktuálnych problémoch. Škola sa teda postupne stávala miestom, na zveľaďovaní ktorého sa podieľali učitelia i žiaci s rodičmi. Zisky z rôznych podujatí sa dávali na momentálne potreby školy, akou sa napríklad stal v školskom roku 1947/48 školský rozhlas.

            V živote školy sa odrazili i vojnové roky. Začiatok školského roka 1943/1944 bol z dôvodu vojny presunutý na 1. október 1943, kedy umĺkol aj kultúrny život. Vyučovanie v školskom roku 1944/1945 sa obmedzilo na menšie priestory pre nasťahovanie nemeckých vojakov dňa 6.11.1944. Dňom 20.11.1944 až do 3.1.1945 bolo ďalšie vyučovanie celkom zastavené. Od 3. februára 1945 sa znova prestalo vyučovať pre časté letecké poplachy. Dňa 2. apríla 1945 bola škola obsadená ruským vojskom a školský rok bol ukončený 28. júna 1945 slávnostným Te Deum.

            V rokoch 1953 - 1956 sa v škole uskutočňovala dvojtýždňová prax kandidátov Pedagogickej školy v Trnave, v tom čase strednej školy. Do školského roku 1960/1961 niesla škola názov „Národná škola” a od septembra 1961 sa uvádza ako ZDŠ 1. - 5. ročník v Bohdanovciach nad Trnavou. V školskom roku 1962/1963 boli v škole privítaní aj žiaci 5. ročníka zo Šelpíc. S tým súvisí aj zmena vo vyučovaní, odkedy sa začalo vyučovať v každom ročníku samostatne. Škola sa stretávala s priestorovými i personálnymi problémami. Riešila ich v rámci svojich možností vyučovaním na zmeny, pričom striedanie tried  bolo týždenné (1965/1966). V školskom roku 1967/1968 sa dokonca striedalo 6 tried v troch učebniach, v 5. ročníku boli dve paralelné triedy, jednu tvorili deti z Bohdanoviec a druhú zo Šelpíc.

            Priestorové problémy sa v rokoch 1975 - 1979 vyriešili  vyučovaním v triedach niekdajšej budovy školy  v Šelpiciach. V školskom roku  1977/78 zriadil Odbor školstva v Trnave Základnú školu 1. - 4. ročník v Bohdanovciach nad Trnavou, ktorej názov pretrval do 31.12.2002. 0d 1.1.2003 sa stala škola právnym subjektom, do siete škôl bola zaradená MŠ SR ako Základná škola s materskou školou 1. - 4. ročník Bohdanovce nad Trnavou. Posledná zmena názvu školy sa zaznamenala 24.1.2008 ako Základná škola s materskou školou Bohdanovce nad Trnavou, uvedená so sídlom Bohdanovce nad Trnavou 41.